Veľryby

Veľryby patria k najinteligentnejším a najväčším žijúcim živočíchom. Sú pôvabné, elegantné a väčšina z nich je k človeku veľmi priateľská. Sú spomedzi cicavcov najlepšie prispôsobené životu vo vode. Nemajú srsť, teplotu im pomáha udržiavať hrubá vrstva podkožného tuku. Delia sa na dve skupiny: zubaté a bezzubé veľryby.

 Bezzubé veľryby:Majú na temene hlavy dva dýchacie otvory a miesto zubov im vyčnievajú z podnebia do radov usporiadané, pružné, na konci roztrapkané rohovinové dosky. Zachytávajú sa na nich drobné morské živočíchy, ktorými sa veľryby živia – planktón. 

Zubaté veľryby: Majú na temene hlavy len jeden dýchací otvor a v čeľustiach veľký počet zubov. 

Veľryby sa musia pravidelne vynárať na hladinu, pretože dýchajú pľúcami vzdušný kyslík. Po vdýchnutí sú schopné vydržať pod vodou aj hodinu. Z končatín im ostali len predné, ktoré sa premenili na plutvy a plnia úlohu kormidiel. Na rozdiel od rýb plávajú vpred údermi chvosta zhora nadol a nie zo strany na stranu.  Ľudia neuváženým lovom tieto tvory veľmi ohrozili. Už 21 druhov veľrýb je v červenej knihe ohrozených živočíchov. Dnes je lov veľrýb zakázaný v nádeji, že sa ich populácie opäť rozrastú.

Prvé dni veľryby: Mláďa sa musí naučiť dýchať vzduch nad hladinou niekoľko minút po narodení, inak by zahynulo. Musí sa vedieť aj ponoriť, aby mohlo cicať mlieko z matkiných bradaviek. V prvých dňoch sa teda mláďa učí dýchať, ponárať a cicať.

Reč veľrýb: Veľryby vydávajú celú škálu zvukov ( výskanie, stony, štekanie i nárek), ktoré sa nesú vodou mnoho kilometrov. Každý samec vráskavca dlhoplutvého vydáva svoju melódiu, ktorá trvá až 35 minút a stále si ju opakuje. Delfíny sa popri hre a zháňaní potravy medzi sebou stále „rozprávajú".

Dýchacie otvory: Veľryby sa ponoria a potom stúpajú k hladine, aby vydýchli teplý vlhký vzduch z pľúc. Keď sa vydychovaný vzduch mieša s chladným morským vzduchom, zráža sa na kvapky a vzniká dojem, akoby vytryskoval vodný gejzír.

Migrácia: Mnohé veľryby trávia zimu v teplých moriach a leto v blízkosti pólov. Pri sťahovaní prekonávajú veľké vzdialenosti. Napríklad samica veľrybovca sivého pláva v zime na juh porodiť mláďa k pobrežiu Kalifornie, potom sa s ním vydá na dlhú cestu pozdĺž pobrežia smerom k Beringovmu moru a Severnému ľadovému oceánu.